O klube a svojpomocných skupinách

Čo je klub abstinujúcich

Predstavte si miestnosť, kde nikto nedvíha obočie. Kde veta „minulý týždeň som to nezvládol" nevyvolá pohoršenie, ale prikývnutie — lebo každý v tej miestnosti vie, aké to je.

To je klub abstinujúcich. Svojpomocná skupina ľudí, ktorí sa rozhodli žiť bez alkoholu, a ich rodín. Nie sme zdravotnícke zariadenie a nesedí tu lekár v plášti — sedíme tu my, ľudia z Oravy, ktorí si závislosťou prešli alebo ňou prechádzajú niekto v ich rodine. Kluby ako ten náš fungujú na Slovensku už desiatky rokov a mnohé združuje Asociácia klubov abstinujúcich Slovenska (ASKAS) ^[1].

Ako vyzerá stretnutie

Žiadne rituály, žiadne spovede pred tabuľou. Sadneme si, rozprávame sa — o tom, čo sa komu podarilo, čo koho potrápilo, ako kto zvládol ťažkú chvíľu. Kto chce, hovorí. Kto nechce, počúva. Aj samotné počúvanie má obrovskú cenu: človek prvýkrát na vlastné uši počuje, že v tom nie je sám a že sa to dá.

Platí pritom železné pravidlo: čo sa povie v klube, ostáva v klube. Mená, príbehy, skúsenosti — nič z toho nejde von. Účasť je bezplatná a dobrovoľná.

Odkiaľ sa kluby abstinujúcich vzali

Ľudia si nás občas mýlia s Anonymnými alkoholikmi. Nie sme to isté — kluby abstinujúcich sú vlastná, domáca tradícia a nefungujú podľa programu 12 krokov.

Naše kluby vyrástli z československého systému liečby závislostí. Vznikali pri liečebniach a psychiatrických oddeleniach ako takzvané socioterapeutické kluby: miesto, kam človek po liečbe pravidelne chodí, aby si triezvosť udržal — odborne sa tomu hovorí doliečovanie. Prvý takýto klub, pražský KLUS, založil v roku 1948 lekár Jaroslav Skála pri protialkoholnom oddelení „U Apolináře" a je dodnes najstarším nepretržite fungujúcim socioterapeutickým klubom ^[2]. Abstinentské hnutie má pritom na Slovensku ešte oveľa hlbšie korene — prvý abstinentský spolok založila národne uvedomelá inteligencia už v roku 1912 v Martine ^[3].

Dnešné kluby abstinujúcich na Slovensku združuje Asociácia klubov abstinujúcich Slovenska (ASKAS), založená v roku 1994 ^[1]. Väčšina členov klubov sú ľudia po absolvovanej protialkoholickej liečbe — a ich rodiny.

„A funguje to vôbec?"

Oprávnená otázka — a odpoveď je podložená lepšie, než by ste čakali. Najdôkladnejšie preskúmané svojpomocné skupiny na svete sú americkí Anonymní alkoholici: Cochrane Collaboration, jedna z najrešpektovanejších vedeckých inštitúcií na hodnotenie liečebných postupov, vyhodnotila v roku 2020 dvadsaťsedem štúdií s takmer 11-tisíc účastníkmi a zistila, že ich účastníci dosahovali vyššiu mieru a dlhšie trvanie abstinencie než ľudia v iných formách liečby ^[4].

Kluby abstinujúcich sú iná tradícia, ale stoja na tom istom overenom základe: pravidelnosť, spoločenstvo ľudí s rovnakou skúsenosťou a otvorené zdieľanie. A majú niečo navyše — od svojho vzniku sú prepojené s odbornou liečbou, na ktorú nadväzujú ako jej doliečovacia fáza.

Klub nenahrádza liečbu — dopĺňa ju

Ak potrebujete odbornú liečbu, klub nie je jej náhrada. Sme však jej dôležitý doplnok — najmä v období po návrate z liečebne, keď je riziko návratu k pitiu najvyššie a človek sa doma zrazu ocitne sám so starými návykmi. Presne na to kluby ako doliečovacia forma vznikli. Kombinácia odbornej starostlivosti a dlhodobej svojpomocnej podpory patrí medzi najlepšie overené cesty k trvalej triezvosti ^[4][5]. Ak liečbu ešte len zvažujete, radi vám povieme, ako to chodí — mnohí z nás si ňou prešli.